O liečivých vplyvoch vína sa písali knihy už v staroveku. Používali ho na ošetrovanie rán, proti bolestiam hlavy a na liečenie žalúdočných ťažkostí. Víno bolo v stredoveku hlavným dezinfekčným prostriedkom. V kláštoroch a nemocniciach mali vždy v zálohe víno pre tento účel.

V Soproni skladovali víno pre chorých v pivnici mestskej radnice. Viedenskí lekári v medzivojnovom období zistili, že soli kyselín vínneho kameňa liečia nedostatky žalúdočnej a črevnej činnosti.

Tokajskú esenciu pre jej liečivé účinky predávali ešte aj v XX. storočí v lekárňach. Spomedzi vín z oblasti Somló odporúčali v prípade žalúdočných ťažkostí najmä odrodu Juhfark pre jej pozitívne účinky na zažívanie. Žeby odtiaľ a vtedy bolo odvodené „príslovie“, podľa ktorého je víno v malom merítku liekom a vo veľkom medicínou?

Dobré víno rozradostí srdce človeka.